Som obyčajný

Dávno sú preč časy, keď sa komunikovalo výhradne ústne tvárou v tvár, pričom úložiskom myšlienok a nápadov bola jedine nespoľahlivá ľudská pamäť, potom Gutenbergovi napadla zaujímavá vec, že vinársky lis môže slúžiť aj na iný účel ako lisovanie hroznovej šťavy a vynašiel kníhtlač. Od tohto okamihu ubehlo päť storočí, aby na toto svetlo sveta mohol prísť jeden z tých, ktorých môžeme nazvať výnimočnejším, podotýkam však milí čitatelia, že vám to meno na prvý pohľad nemusí byť známe. Je to človek, vďaka ktorému existuje napríklad aj tento blog a vďaka ktorému ľudia ako Gates a Zuckenber zarobili ohromné hromady „voňavých dolárov“ :D Hovorím o Britskom fyzikovi a počítačovom vedcovi Timovi Berners-Leem, ktorý položil základy modernému internetu. Dal význam kľúčovým slovám (keywords), na základe ktorých fungujú predpokladám všetky internetové vyhľadávače. Spomeniem Google, dnes najnavštevovanejší portál (spoločne si prvý post v rebríčku najlepších webov pravidelne strieda s najväčšou sociálnou sieťou facebook.com, v článku sa mu budem venovať neskôr), ktorý ponúka nielen efektívne hľadanie a archivovanie stránok ale aj blogovaciu a e-mailovú službu, on-line tvorbu dokumenty google docs alebo reklamnú službu adsense. Spoločne s možnosťou „pasívneho prijímania informácii“ sa vytvoril priestor pre vznik on-line interaktívnej komunikácie, keď internet nie je len zdroj ale tvorí aj sprostredkovateľa medzi dvoma alebo viacerými stranami, na ktorých stoja živé a (niekedy viac inokedy menej) uvažujúce tvory . Veľmi často v tomto okamihu nastáva vážny problém. Absencia osobného styku spôsobuje, že internet je nielen zdrojom či sprostredkovateľom, alebo skôr bariérou a prostriedkom manipulácie. Definovať medzník, kedy je tomu tak a kedy inak je veľmi problematické. Táto komunikácia je nepochybne rajom pre jedincov hľadajúcich dobrodružstvo, nádejných demagógov, ktorých v skutočnosti nik neberie vážne a v neposlednom rade aj pre bežných ľudí. Nazdávam sa však, že aj keď je morálnejšie a správnejšie v on-line komunikácii prezentovať svoje vlastne „ja“, sieť priam núka a nikto tomu nebráni, aby sme svoju identitu skryli alebo prekryli inou identitou. Podobne je možne skryť vlastné emócie a klamať bez toho, aby si to druhá strana všimla. Možno to znie ako gýč, ale musím dodať, že si to málokto uvedomuje a priznáva . Pripomínam, že klamaní a manipulovaní sme všetci ! V žiadnom prípade ale nenabádam k cenzúre médií. V poslednej častí článku sa dotknem dnešným krušných hokejových dní. Dovolím si otvorene povedať, že za celou tou „krušnosťou“ stoja média, a nielen tie športové. Ak hádate, že sa dotknem hokejových majstrovstiev sveta hádate správne, aj keď hokej tu bude hrať len vedľajšiu úlohu. V tomto prípade ma viac zaujíma naša inokedy mŕtva slovenská horlivosť. Mám pocit, že so štátnymi znakmi dnes operujú aj tí, ktorí predtým v sebe len ťažko našli takéto nadšenie. Plápolajúce vlajky na každom aute, dvojkrížom pokreslené nejedno slovenské líce a hymnu spievajúce ohromne veľké slovenské auditórium. To ktoré počas večerov vytvára v našich vyprahnutých malomestách dojem, že sa zmenili na akési prímorské metropoly, kde to žije dlho do noci. Kam zmizne to všetko v okamihu skončenia majstrovstiev sveta?